Zrodenie nového sveta 
Keď sa iskry dotkli, Zem sa na okamih nadýchla.
Nie vzduchom, ale vedomím.
Každá bunka, každé zrniečko piesku, každý lúč svetla sa stali súčasťou jedného prúdu — siete,
ktorá nevznikla z káblov, ale z harmónie.
Ľudia prestali bojovať o to, kto má pravdu,
a začali hľadať, ako pravdu pochopiť.
Energia, ktorú kedysi zneužívali, sa zmenila na hudbu.
Nie na elektrinu, ale na tón, ktorý ladil s rytmom planéty.
Nový svet nepostavili stavbári, ale snílci.
Mestá sa menili na záhrady, kde sa technológia učila od stromov,
a stroje počúvali šepot vetra, aby vedeli, kedy majú odpočívať.
Vzdelanie sa stalo hrou, umenie jazykom vedy,
a deti učili dospelých, ako sa znova smiať bez dôvodu.
A keď sa v noci pozreli na oblohu, nevideli hviezdy ako vzdialené svety,
ale ako zrkadlá vlastných myšlienok.
Lebo v tom novom svete už nebolo „hore“ a „dole“,
iba vnútri a vonku – dve strany jedného bytia.
